História

V roku 2002 uplynulo 709 rokov od prvej písomnej zmienky o obci Nižná Hutka. Obecné zastupiteľstvo na znak úcty k histórii a tradíciam obce rozhodlo vydať publikáciu, v ktorej v skratke približuje vývoj obce a významné medzníky o jej histórii. Poznať svoju históriu znamená nájsť cestu a orientáciu pre súčasnosť a budúcnosť. V priebehu rokov pretieklo korytom Torysy veľa vody, menila sa tvár obce, myslenie i konanie jej obyvateľov. Zmenil sa spôsob života, zvýšila sa životná úroveň, rozšírili sa vzdelanostné obzory.

Na každom kroku vidieť pečať práce a snah naších predkov, dedov a pradedov.
Z historických dokladov vieme, že Nižná Hutka je veľmi stará dedina a že bezpečne existovala už v XIII. storočia ba pravdepodobne už aj v XII. storočí. Obec sa spomína od roku 1293 , tento rok však určite nie je rokom jej vzniku. Prvý doklad o jej existencii sa však uchoval až z roku 1335. Odvtedy prešla obec dlhým vývojom, rôznými smutnými, ale aj radostnými premenami. Do roku 1918 patrila obec do Abovskej stolice. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom, uhliarstvom a domácim remeslom, hlavne tkáčstvom. Z týchto činností sa postupom času a rôznymi spoločenskými zmenami a rozvojom priemyselnej výroby zachovala už len práca v poľnohospodárstve. Tieto činnosti sa odzrkadlili v erbe obce.
Postupom času sa z malej osady ( v roku 1715 v nej žili 4 poddanské domácnosti) vybudovala veľmi úhľadná a príťažlivá obec, pretože sa nachádza v prekrásnom prostredí. Je obklopená lesmi, lúkami, poľnohospodárskymi lánmi ale aj súkromnými políčkami. Ukľudňujúco pôsobí na dušu človeka aj žblnkot rieky Torysa, ktorá preteká v tesnej blízkosti obce. Na jar je možné na horných lúkach obdivovať zákonom chránený poniklec.
I naše skutky budú svedectvom o vzťahu k svojej obci. Sme na svoju obec právom hrdí a keď prejdete touto publikáciou budete so mnou plne súhlasiť a presvedčíte sa o pilnej a poctivej práci všetkých generácií na zveľaďovaní našej obce.
Do ďalších dní Vám želám veľa zdravia a trpezlivosti pri naplňaní Vaších želaní v prospech celej obce.
príhovor starostu obce

Erb obce Nižná Hutka tvorí:
V zelenom poli strieborný (biely) lemeš a čerieslo obrátené proti sebe, okolo nich tri zlaté (žlté) hviezdičky. Podkladom pre tento návrh bola pečať, pochádzajúca z 18., resp. začiatku 19. storočia.

Poloha obce
Nižná Hutka leží v juhovýchodnej časti Košickej kotliny na ľavom brehu rieky Torysy. Hraničí s týmito obcami: zo severozápadu Krásna nad Hornádom, zo severu Vyšná Hutka, zo severovýchodu Nižný Čaj, z východu Bohdanovce, z juhovýchodu Vyšná Myšľa a z juhu Nižná Myšľa. V súčasnosti má obec 511 obyvateľov a 180 domov, z toho 158 obývaných a 22 neobývaných.
Náboženské vyznanie:
- rímskokatolícke 60,2%
- reformované kresťanské 29,3%
- gréckokatolícke a nezistené 10,5%

Nadmorská výška stredu obce je 214 m nad morom a katastrálna výmera v ha je:
- poľnohospodárska pôda 435 ha
- zastavané plochy 9 ha

Stručný prierez dejinami obce Nižná Hutka.

Nižná Hutka patrila opátstvu v Krásnej nad Hornádom a nakoľko o majetkoch tohto opátstva sa nezachovali žiadne listiny do prvej polovice XIV. storočia, nemáme ani o nej správy do prvej polovice XIV. storočia. Bezpečne však už existovala v XIII. storočí a je pravde- podobné, že existovala už aj v XII. storočí. Prvý doklad o existencii Nižnej Hutky je až z roku 1335, keď pri opise hraníc Krásnej nad Hornádom sa spomína pons de Hudka abbatis, teda ide o most v Nižnej Hutke patriacej opátstvu v Krásnej nad Hornádom.
Najstarší opis majetkov opátstva v Krásnej nad Hornádom sa zachoval až z roku 1337 a z neho sa dozvedáme už aj o Nižnej Hutke. Nižná Hutka sa tu uvádza ako possessio Hutka
a pri opise jej hraníc sa uvádza, že na severe hraničila so zemou synov Fabiána, zvanou taktiež Hutka, čiže s dnešnou Vyšnou Hutkou, kým na juhu hraničila s Myšľou ( dnešnou Nižnou Myšľou). Nižná Hutka bola teda už vyvinutou dedinou. Jej názov nemá nič spoločného s názvami sklárskych hút, ktoré vznikali na východnom Slovensku. Nemáme nijaký doklad, že by v Nižnej Hutke bolo išlo o nejakú hutu. Okrem toho od najstarších čias sa názov tejto dediny uvádza vždy len ako Hutka a nikdy nie ako Huta. Slovenská zdrobnelina Hutka sa pre neskoršie vznikajúce Huty tiež nepoužívala.
Podobne ako v ostatných dedinách ležiacich južne od Košíc bola v priebehu XIII. – XVI. storočia pretrhnutá kontinuita pôvodného slovenského obyvateľstva, tak to bolo aj v oboch Hutkách a ich znovuposlovenčenie sa začalo až od XVII. storočia. Roku 1773 ( podľa lexikónu) bol tu taký stav, že vo Vyšnej Hutke sa už prevažne rozprávalo po slovensky, kým v Nižnej Hutke ešte prevažne po maďarsky.
Podľa Fenyesa r. 1851 bola Vyšná Hutka slovenskou dedinou a Nižná Hutka maďarsko-slovenskou dedinou. V najstarších dokladoch sa uvádza takto: r. 1335 Hudka od slovenského osobného mena Hudka (Huďka), r. 1337 Hutka v lexikóne z r. 1773 slovensky Nižné Hutky, maďarsky Alsó-Hutka. Názov dediny Hutky neprešiel teda prirodzeným vývinom v slovenskej reči.

Náboženský život

V obci Nižná Hutka, čo pamätajú najstarší ľudia, bolo vždy viac katolíkov ako reformovaných kresťanov, ktorí náboženský život dodržiavali veľmi prísne. Reformovaný kostol bol v minulosti vybudovaný asi pred 354 rokmi, približne v roku 1648. Tam kde je teraz postavený bol v minulosti cintorín. Pri kopaní základov kostola bolo vykopaných veľa ľudských kostí. Prvý reformovaný kostol bol pod slamenou strechou pozdejšie pod šindľom, až v roku 1928 bol postavený nový kostol so strechou škridlicovou. Dňa 26. mája 1991 bol
za prítomnosti biskupa reformovanej cirkvi Eugena Miku a ďalších 12 farárov vysvätený v tomto kostole nový 150 kg zvon odliaty z medi a cínu. Pri vysvätení zvona bohoslužby  viedol dlhoročný pán farár obce Nižná Hutka Ľudovít Kozár z Bohdanoviec. Kňazi ktorí sa podielali na budovaní duchovného života v reformovanej cirkvi Nižná Hutka:
Kis Lalyos
Séra Lászlo
Buko Lalyos
Erós Pál
Konyves Istvan
Kozár Ľudovít
V súčasností vedie bohoslužby Mgr. Simona Abošiová.

Rímskokatolícki veriaci svoj vlastný kostol postavený nemali, na bohoslužby chodili pešo
do Košickej Polianky, alebo do Krásnej nad Hornádom. V obci sa nachádzala pri bývalej škole len kaplnka, v ktorej sa tiež vykonávali bohoslužby, preto sa veriaci rozhodli postaviť si svoj vlastný kostol. Stavebné práce sa začali v roku 1982 na základoch starej budovy školy počas pôsobnosti dôstojného pána Dr. Pavla Čecha. V priebehu 80-tych rokov bol kostol dokončený.
Kňazi ktorí pôsobili od začiatku v tomto kostole:
Dr. Pavol Čech 1989
Ignác Juruš 1989-1994
Ján Katriniak 1994-1995
Juraj Semivan 1995

Vzťahy medzi rímskokatolickými. a reformovanými veriacimi boli a sú priateľské.

Školstvo

Prvá škola bola postavená v roku 1898. Neskôr sa vyučovalo v starej cirkevnej budove, ktorá patrila reformovanej cirkvi. Za okupácie od roku 1939 do 1944 sa učilo v ich škole maďarsky v škole rímokatolíckej po slovensky.
Po roku 1922 sa škola presťahovala do budovy, v ktorej sa nachádzala aj katolícka kaplnka, kde sa zároveň konali bohoslužby. Až v 60- tych rokoch si občania obce svojpomocne vybudovali novú školu aj s učiteľským bytom. V 70- tych rokoch sa málotriedna škola integrovala, žiaci sa presunuli do ZŠ v Krásnej nad Hornádom. Po presune žiakov sa v týchto priestoroch zriadila materská škola. Po krátkom čase i túto zatvorili hygienici pre veľmi vysoké hodnoty škodlivých látok v pitnej vode. V súčasnosti sú tieto priestory prenajaté súkromnej firme. V učiteľskom byte sa zriadil Obecný úrad.

Použita literatúra

1. Dejiny osídlenia  Košickej kotliny
2. Obecná kronika
3. Pamätná kniha obce z roku 1948

Úradné hodiny

Pondelok:

08:00 - 12:00

13:00 - 15:30

Utorok:

nestránkový deň

Streda:

08:00 - 12:00

13:00 - 17:00

Štvrtok:

nestránkový deň

Piatok:

08:00 - 13:00

Fotogaléria

Kalendár